Je to neuveriteľné, ale od júna minulého roku som sa nedostala na BLOG. A teraz sa čudujem, koľko sa toho zmenilo. Prešla som si blogy svojich známych z tej doby. Akosi sa mi stratili z dohľadu, Snipy, Siajen, Lulla, Enyon. Kde ste?
A kde som bola ja? Nuž riešila som radikálne zmeny v mojom živote zapríčinené krachom bývalej firmy. Zmena majiteľa, iná predstava o potrebnosti či nie potrebnosti firmy a zhruba stovka ľudí sa našla na ulici. Zvláštne, po nás ani pes nebrechol. Asi je to tým, nie sme učitelia ani lekári. Nelukratívne a nezaujímavé pre médiá. No, je to za mnou. Prešla som si kalváriou konkurzov a pohovorov, jedni ma zdeptali až na hranicu nervového zrútenia, na iných som sa celkom pobavila, zvlášť na tých v niektorých personálnych agentúrach, keď pracovníci ani netušili o čom vlastne hovorím, ale vedeli, že ich zákazník požaduje tri svetové jazyky, pritom odbornosť vyjadrená inými slovami nemala váhu. Podotýkam, že nehľadali tlmočníka.
Dnes sa už bavím na nepríjemnej spomienke v jednej spoločnosti kde hľadali určitú odbornosť, ktorú som síce spĺňala, ale bola som žena, dnes už hádam štvrtý krát majú inzerát na dané miesto, podotýkam, že nešlo o pozíciu gigola, či vyhadzovača v nočnom bare, či vykladača vagónov. Mužov tam jednoducho neudržia.
Dnes som už zamestnaná, síce platovo to ani zďaleka nezodpovedá požiadavkám zdravotných sestier a pritom mám vysokú školu a už aj nejaký ten rok praxe. Myslím, že tiež by som mohla štrajkovať a hulákať na ulici nech mi dajú viac, ale v našej brandži je na to jednoduchá odpoveď: "Nepáči sa ti? Nikto ťa nedrží, ak dokážeš robiť niečo iné... nech sa páči."
Možno si teraz poviete, že dehonestujem prácu lekárov a zdravotných sestier. Vôbec nie. Ale za posledných pár rokov som mala možnosť zažiť aj "nemocničnú starostlivosť" , "Lekárov" aj pánov lekárov. Jedno je isté, povolanie lekára či zdravotnej sestry nie je zamestnanie, je to povolanie. Dokázať robiť túto prácu dobre, to je dar od Boha a plýtvať ním vrieskaním po uliciach je viac než smutné.
Ako lekárom pomôcť? Nedávno som dostala chrípku, v tomto čase bežná vec. Šla som s teplotami k lekárovi. Po dvoch hodinách kašlania smrkania v dave čakajúcich a utrápených ľudí som sa dostala dnu. Lekár ma riadne vyšetril, zapísal si moju rodinnú anamnézu do počítača, nie som totiž častým návšteníkom, dal vytlačiť recept na lieky a potom záznam do karty. Čas cca 10 minút, možno 15, nesledovala som to. Vyšla som za sestrou s kartou a teraz pokračovalo ďalšie úradovanie, nedalo mi to a popýtala som sa načo toľko záznamov, sestra si vzdychla, vraj zdravotné poisťovne to žiadajú. Každá má svoje a oni vraj majú pacientov z niekoľkých poisťovní. Vtom ktosi zaklopal na dvere, sestra otvorila, do vnútra vkĺzla elegantne oblečená dáma. Vraj je z firmy tej a tej a rada by hovorila s pánom doktorom. Pacienti ostali sedieť a čakať, ale dílerka nemenovanej farmakologickej firmy si vybavila svoje obchody.
Takže, pokiaľ lekári budú obchodovať, robiť úradných šimlov zdravotných poisťovní, nedočkajú sa ani oni lepších podmienok, ani my lepšej zdravotnej starostlivosti. A to už radšej nespomeniem starý vtip, ktorý koloval aj po internete:
Keď si pomyslím ako som dostal titul inžiniera, mám strach ísť zajtra k lekárovi.
Komentáre
Ahoj Jula
Držím palce v práci aj v živote, na Slovensku to proste funguje tak, že o priemerne ideálnom živote môžeš iba snívať a ešte si rada, že nie je horšie.
Želám pekný zvyšok sviatkov a veľa šťastia v živote. Teším sa na Tvoje ďalšie písmenká.
jula, ja sa lekárom a sestrám nečudujem
Ahoj, Jula
Tak vitaj doma.
A.
nazdar
jula, budem
Ahoj Jula
drzim palce, aby si s pracou uz nemala problem
veru, zopar starych skalnych tu na blogu este ostalo, napriklad pritomna laskonka, ktora aktivne prispieva, aj ked menej casto
a pribudli aj nove tvare s novymi temami, su tiez fajn
kukněte