Povedala som si v duchu dnes ráno, keď som opatrne posúvala drobnými krokmi nohy vpred. Do práce som prišla neskoro, lebo môj pešibus musel vzhľadom na počasie prispôsobiť rýchlosť. Z bežnej dvadsaťminútovej prechádzky to bol skoro hodinový horor (pre prihliadajúcich skôr groteska), keď som pred každým krokom naberala odvahu zdvihnúť nohu zo zeme, len aby som neskončila v nejakej nenormálnej polohe na zemi. Príčinou však nebolo len počasie. Áno i u nás to vyzeralo hrozne. Ostrý vietor hnal drobné vločky (ako nazlosť rovno do tváre), naberajúc rýchlosť v uliciach sídliska, projektovaného v priamych líniách, len s letmým porastom stromov a kríkov, ktoré by mohli stlmiť jeho nárazy. Primrznutá včerajšia vrstva ujazdeného snehu dala každému možnosť prejaviť skrytý talent krasokorčuliara a aj bez korčulí vytvárať tie najpodivuhodnejšie figúry na ľade. No a k tomu moje cool čižmy. Vyzerali tak super vo výklade. Ale dnes...Skoro som zarevala na cele sídlisko: "Babíííí, kde sú tvoje zipsáky!" Pre neznalých zimné vysoké papuče z filcu ktoré sa dajú zapnúť na zips. Majú podrážku z gumy a výborne držia na takýchto cestách, nehovoriac o teplúčku, ktoré poskytujú nohám.
Nuž ale...móda je móda. I keď niekedy mám pocit, že obuv pre ženy navrhujú nepriatelia žien a s veľkou rozkošou im dávajú tvar mučiaceho nástroja. Ale veď obdobie mučenia bosoriek už je dávno za nami. Alebo, že by to bolo len v obchodníkoch, ktorí v snahe mať čo najväčší zisk berú čo najlacnejší tovar a predávajú ho ako super/hyper módnu novinku. V konečnom dôsledku to bude v nás, kupujúcich. Lenže nekúp to, keď bosý von človek nechce ísť a nadôvažok tak pekne vyzerali za tým výkladom.
Pomóóóc. Kto ma zajtra odvedie (odvezie) do roboty?
P.s. Keď som však videla zábery z Východu Slovenska a z Bratislavy, začervenala som sa a šla si požičať od babky zipsáky.
Komentáre
:)